,,Kde bolo tam bolo,v krajine, kde sa piesok lial a kde sa sypal vodopád, bývala včielka nezbedná, ten kto ju poznal, mal ju rád...“
Ak si myslíte, že príbeh bol o včielke Maji, mýlite sa. Hlavnými hrdinami boli jej malí pomocníci, ktorí po splnení všetkých úloh zachránili kráľovnú. Ale pekne po poriadku.
Do Úliska, kde bývajú naši šikovní prváci, priletela včielka Maja s prosbou: „Pomôžete mi zachrániť kráľovnú?“ Súhlasili. A tak sa pustili do prekonávania prekážok, ktoré ich na ceste čakali.
Na prvom kvietku s názvom MATEMATIKA mali vypočítať príklady a vytvoriť číselný rad. Na druhom kvietku s názvom POHYB A ZÁBAVA roztancovali aj rodičov. Po prejdení naozaj dlhého mosta, ktorý preveril ich rovnováhu, prišli k tretiemu kvietku s názvom PÍSANIE. Tu nám ukázali, ktoré písmená už vedia napísať a prečítať. Keďže na ďalšom kvietku s názvom SPEVAVÝ KVIETOK bolo veľmi smutno, naši šikovní pomocníci zaspievali pieseň Mama mi dala korunu aj s veselou ukazovačkou, a tak, doslova, roztancovali celú lúku (rodičov a spolužiakov).
Poslednú úlohu našli na pavučine, do ktorej bola chytená kráľovná. Museli spojiť začiatočné písmenko s obrázkom. Po jej splnení si mohli spolu zakričať: ZVLÁDLI SME TO!
Vyslobodená kráľovná sa im poďakovala za záchranu a ako odmenu ich po slávnostnom sľube prváka pasovaním prijala do prváckeho rádu včielok.
Naše včielky potvrdili svoj sľub odtlačkom prsta na pamätnom liste a od pani riaditeľky dostali šerpu a včielkovské pero.
A aby sme nezabudli na nášho špeciálneho hosťa, dobrodružstvo našich malých pomocníkov sledoval aj veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku pán Miroslav Kastran, ktorý sa zaujímal aj o vyučovací proces v našej škole, možnosti štúdia a daroval našim žiakom detskú a voľnočasovú literatúru.
,,A ako to už v každej rozprávke býva, všetko sa na dobré obráti... Kráľovná sa
môže naďalej starať o svoj úľ, včielka Maja vyvádzať na lúke svoje šibalstvá a naše statočné včielky, prváci, môžu veselo pokračovať na svojej ceste prekonávaním ďalších prekážok pri učení sa s vedomím, že to zvládnu!“